XXI. archívne dni v Slovenskej republike (Martin, 2017)

Societa archivárov sa v dňoch 23. – 25. mája 2017 stretla už na XXI. archívnych dňoch v Slovenskej republike, tentoraz v turčianskom Martine. Výzvu každoročného a hlavného organizátora Spoločnosti slovenských archivárov (SSA) na spoluprácu pri organizovaní tejto vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou prijali tri turčianske archívy – Literárny archív Slovenskej národnej knižnice, Archív Matice slovenskej a Štátny archív v Žiline so sídlom v Bytči, pracovisko Archív Martin. Ďalšími partnermi boli Sekcia archívnictva a pomocných vied historických Slovenskej historickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied a mesto Martin. Odborné rokovania sa odohrávali v priestoroch Slovenskej národnej knižnici (SNK). Záštitu nad podujatím prevzali minister vnútra SR, minister kultúry SR a primátor mesta Martin. Odborná archívna konferencia s medzinárodnou účasťou bola tentoraz venovaná téme: Osobné fondy (od akvizície po digitalizáciu) s osobitným dôrazom na osobné fondy archivárov alebo Čo nám zostalo po našich predkoch a čo zostane po nás?!

Pred oficiálnym programom sa predpoludním 23. mája uskutočnili ešte dve podujatia. Prvým bola pietna spomienka pri hrobe Márie Opočenskej-Jeršovej v Bystričke. Elena Machajdíková z Archívu Slovenského národného múzea vo svojom príhovore priblížila životné osudy významnej archivárky a jej prínos pre rozvoj archívnictva na Slovensku. Zahraničných hostí a zástupcov organizátorov na pôde mesta Martin prijal viceprimátor Imrich Žigo. Delegácia absolvovala aj prehliadku národnej kultúrnej pamiatky – Národného cintorína, po ktorom ich odborne sprevádzal Zdenko Ďuriška z Národného biografického ústavu SNK. Konferenciu otvorila a prítomných privítala predsedníčka SSA Mária Grófová. Na domácej pôde privítal delegátov v mene generálnej riaditeľky SNK Zdenko Ďuriška. Po ňom pozdravili prítomných hostí predseda Matice slovenskej Marián Tkáč, viceprimátor mesta Martin Imrich Žigo a v mene ministra kultúry SR Radoslav Ragač. Po slovenských zástupcoch sa prihovorili aj zahraniční hostia – David Valůšek, predseda Českej archívnej spoločnosti, István Kenyeres, predseda Maďarskej spoločnosti archivárov a Hanna Krajewska, predsedníčka Poľského archívneho tovarišstva. Prvé dva bloky rokovania v úvodný deň konferencie moderovala Mária Grófová. Ako prvá vystúpila riaditeľka Odboru archívov a registratúr MV SR Mária Mrižová, ktorá zároveň pozdravila hostí v mene ministra vnútra SR. Vo svojom príspevku Aktuálne problémy slovenského archívnictva vyzdvihla úspechy odboru archívov a registratúr v uplynulom období (novela vyhlášky č. 628/2002 Z. z., preklad ISAD(G), činnosť akvizičnej komisie pre štátne archívy), potvrdila prioritnú orientáciu súčasného archívnictva na oblasť registratúry, zvlášť elektronickej, čo je v súlade s celosvetovým trendom a poukázala na existujúce problémy, medzi ktorými (okrem tradičného nedostatku financií na platy, budovy a vybavenie archívov) rezonovalo najmä neobsadené miesto riaditeľa Slovenského národného archívu a nedostatočná pripravenosť absolventov odboru archívnictvo nastupujúcich do archívov.

Nasledovali prednášky zahraničných účastníkov. Právne podmienky preberania písomných pozostalostí prostredníctvom archívov v Poľsku a vo vybraných európskych štátoch analyzovala Anna Krzemińska z Inštitútu farmakológie Poľskej akadémie vied. Nasledovali dve prednášky kolegov z Národného archívu v Prahe. Jiří Křesťan predstavil Strategie získavaní osobních fondů, medzi nimi stanovenie okruhu „cieľových“ osôb (čo môže viesť ku konkurencii medzi rôznymi archívmi), aktívne oslovovanie pôvodcov, aj hromadné, či udržiavanie kontaktov aj po prevzatí osobného fondu. Etické aspekty získavania osobných pozostalostí vtipne zhrnul v kódexe „lovcov lebiek“. Filip Paulus vystúpil s referátom Fond Vlastimil Kybal a cesty jeho získávání do Národního archivu v Praze ako príkladom komplikovaného, ale úspešného sceľovania osobnej pozostalosti rozdelenej emigráciou jej pôvodcu. Do problematiky Složité a rozsáhlé osobní resp. rodinné archivy v České republice. Jejich zpracování a zpřístupnění prítomných uviedla Hana Kábová z Masarykovho ústavu a Archívu Akadémie vied Českej republiky. Výsledkom jej analýzy boli metodologické problémy týkajúce sa napr. materiálu cudzích osôb v osobných fondoch (vyčleniť, alebo nechať vo fonde?) a hranice medzi vlastnou pozostalosťou a dokumentárnou časťou fondu (od rôznych pôvodcov), na ktoré sa pokúsila odpovedať. Prvý blok rokovania ukončila diskusia adresovaná najmä k príspevku M. Mrižovej (žiaľ, bez jej účasti) venovanému problémom slovenského archívnictva, ktoré je v ostatnom čase značne rozpoltené. Počas prvej prestávky sa účastníci reálne oboznámili s výzvou Daruj knihu do archívu, ktorej základná myšlienka spočívala vo vzájomnom obohatení príručných knižníc archívov. Každý účastník mohol venovať aspoň jednu knihu do príručnej knižnice niektorého zo zúčastnených archívov a počas prestávok si vzápätí vybrať inú do príručnej knižnice svojho archívu.

Po prestávke otvorila druhý blok rokovania Veronika Keresztes z Krajinského archívu Maďarského národného archívu v Budapešti s príspevkom na tému Osobné fondy a pozostalosti v Krajinskom archíve Maďarského národného archívu, v ktorom priblížila špecifiká týchto fondov a spôsob ich spracovania, čo ilustrovala na príkladoch konkrétnych pozostalostí, napr. Ivána Nagya, Mihálya Barnu, Ödöna Boncza a i. György Rácz z Maďarského národného archívu sa venoval Osudom rodových archívov v Maďarsku po roku 1945, vrátane najnovšej hrozby reštitúcií osobných a rodových písomností poštátnených po roku 1945. György Laczlavik z Maďarského národného archívu predstavil Projekt Rozširujúce sa dejiny – dary súkromných písomností Maďarského národného archívu za ostatných 15 rokov ako príklad úspešnej putovnej výstavy získaných dokumentov, ktorá motivuje verejnosť k ich odovzdávaniu do archívov.

Druhý zástupca poľských archivárov Adam Kosek z Inštitútu farmakológie Poľskej akadémie vied vystúpil s referátom Pozostalosti dvoch krakovských vedcov Adama a Juraja Vetulanich (otca a syna) alebo Ako sa na príklade jedného pokolenia mení súkromný archív jednej rodiny, v ktorom nastolil závažné otázky týkajúce sa elektronických záznamov osobného (maily, digitálne fotografie), ale aj verejného charakteru (internetové blogy, videá), spôsobu ich získavania a uchovávania. Druhý blok rokovaní uzavrela Šárka Steinová z Národného archívu v Prahe, ktorá predstavila zaujímavé Využití osobných fondů zahradních architektů v aplikovaném výzkumu. Porovnávaním projektov troch záhradných architektov z medzivojnového obdobia so súčasným stavom konkrétnych záhradných plôch na území ČR i SR vznikla rozsiahla databáza so širokým budúcim využitím, ako aj neoceniteľné metodické skúsenosti. Príjemným prekvapením boli ukážky návrhov záhradných plôch pred 2. budovou Matice slovenskej a tzv. botanickej záhrady za budovou Etnografického múzea priamo v Martine, ktoré sa zachovali takmer v pôvodnom stave. Na tých účastníkov, ktorí zostali na rokovaní až do neskorších popoludňajších hodín, čakalo prekvapenie v podobe prednášky MUDr. Romana Bednára z Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici o prevencii a kompenzácii pracovnej záťaže pri povolaní archivára. Okrem teoretických poznatkov a užitočných rád týkajúcich sa čítania, sedenia a dvíhania bremien absolvovali poslucháči pod jeho vedením krátke cvičenie, ktorým uľavili telu i mysli a eliminovali napätie náročného dňa. Záver prvého dňa konferencie patril prezentáciám firiem. Zástupcovia ŽSR – Železničnýchtelekomunikácií Bratislava Jozef Prillinger a Michaela Kubinová predstavili využitie databázového systému na báze MS Access podľa vlastného návrhu pre uľahčenie evidencie v registratúrnom stredisku a realizáciu vyraďovacieho konania v prostredí súkromnej spoločnosti. Krátkym vstupom uviedol novinky – „nové noty od Bacha“ Krasimir J. Damjanov zo spoločnosti Bach systems Lučenec. Prezentácia Aleny Kulíkovej z microform Bratislava z časových dôvodov neodznela a Tibor Erdélyi z Emba Trade Nové Zámky presunul vystúpenie na začiatok ďalšieho rokovacieho dňa. Účastníci archívnych dní mali v prvý večer možnosť navštíviť plaváreň, posilňovňu alebo kurz jogy pre archivárov.

V druhý deň konferencie moderovala prvý blok rokovania tajomníčka SSA Martina Orosová. Svojím referátom nazvanom Spracovanie osobného fondu: prax a možnosti v čase virtuálnej reality ho otvorila Veronika Nováková zo Štátneho archívu v Nitre, pracovisko Archív Šaľa. Prostredníctvom štatistiky počtu osobných fondov v jednotlivých štátnych a verejných archívoch poukázala na rozdielny prístup k ich získavaniu v ostatných 60 rokoch, zdôraznila potrebu aktívneho prístupu v ich získavaní a navrhla riešenie niektorých problémov (cudzí materiál, delené osobné fondy) s využitím moderných elektronických možností (digitálne kópie, spoločné inventáre delených fondov). Osobné fondy v Literárnom archíve Slovenskej národnej knižnice predstavila domáca organizátorka Karin Šišmišová. Vychádzajúc z dlhoročných skúseností a tradície Literárneho archívu, ktorý dnes uchováva najväčší počet osobných fondov v SR, poukázala na špecifiká predarchívnej starostlivosti o osobné fondy, na rôzne spôsoby ich získavania, ako aj na metodické otázky ich klasického spracovania formou katalogizácie a mnohostrannej využiteľnosti informácií v nich obsiahnutých. Katarína Kučerová Bodnárová z Archívu výtvarného umenia Slovenskej národnej galérie v Bratislave si pripravila referát na tému Od majiteľa k bádateľovi. K problematike akvizície osobných fondov. Zdôraznila, že predpokladom úspešného preberania osobných fondov je spoločenská angažovanosť archivárov, všestranná prezentácia archívu tradičnými i modernými prostriedkami (webové stránky, profily na sociálnych sieťach), ale tiež trpezlivosť, empatia a „ľudský faktor“ vo vzťahu k pôvodcom. Archív môže pôvodcom ponúknuť ochranu a odborné spracovanie dokumentov a ich zaradenie do archívneho dedičstva SR. Druhá časť bola venovaná právnej stránke preberania osobných fondov – ochrane osobných údajov, kúpnym a darovacím zmluvám a licenčným zmluvám so žijúcimi autormi alebo ich potomkami. Dvojica autorov zo Slovenského národného archívu Michaela Holíková a Samuel Hudec predstavili Problematiku spracovávania osobných fondov slovenskej povojnovej emigrácie v Slovenskom národnom archíve, pričom poukázali na osobitosti tohto typu fondov, napr. bohatá korešpondencia a spolková agenda, nejasné rozlíšenie osobnej a úradnej korešpondencie, ideologická zaťaženosť, mená v rôznych jazykových podobách, právne i technicky zložitá preprava zo zámoria, a pod. Prvý blok ukončil príspevok Mareka Rímskeho Inventarizácia osobných fondov v Centre spirituality Východ – Západ Michala Lacka, v ktorom načrtol problémy spracovávania prevažne jezuitských osobných fondov tejto inštitúcie, obsahujúcich mnohé „výpožičky“ originálov archívnych dokumentov z viacerých jezuitských archívov. Prítomní ocenili, že spracovávanie prebieha na dobrovoľníckej báze.

Druhý blok rokovania moderoval podpredseda SSA Juraj Roháč. Otvoril ho referát dvojice autorov Jany Gubášovej Baherníkovej a Ladislava Jurányiho z Ústredného archívu Slovenskej akadémie vied nazvaný Súkromné listy v osobných fondoch – zanikajúca diplomatická kategória alebo výzva? Autori poukázali na postupné nahrádzanie klasickej korešpondencie telefonickou a mailovou komunikáciou a pre archivárov z toho plynúce úlohy pre zachovani skutočne osobného rozmeru osobných fondov, pričom jednou z možností je získanie prístupu k osobnému mailovému kontu pre archív. Vojenský historický archív zastupovali Milena Balcová a Peter Kralčák, ktorí nám predstavili Osobné doklady vojakov, ich význam a využitie. Osobné údaje vojakov na tzv. kmeňových listoch uložených podľa rokov narodenia sú pre bádateľov z radov príbuzných či pre vedecké a iné nekomerčné účely dostupné v uvedenom archíve a čiastočne v digitálnej podobe na internete. Osobnosť archivára Jána Batku nám predstavila Kristína Tvrdoňová z Archívu mesta Bratislavy v referáte Ján Nepomuk Batka – mestský archivár a jeho vplyv na kultúrny život v Prešporku na prelome storočí. Vďaka aktívnej verejnej činnosti jeho pôvodcu a čulým kontaktom (takmer 10 000 listov) je tento osobný fond vzácnym a vyhľadávaným zdrojom poznatkov o kultúrnom, najmä hudobnom živote v Bratislave. Príspevok Igora Brossmanna z Marína a Sládkovič, n. o., Banská Štiavnica – Andrej Sládkovič v Epicentre lásky neodznel. V popoludňajších hodinách boli pre účastníkov archívnych dní pripravené tri exkurzie. Prvá skupina navštívila moderné Konzervačné a digitalizačné centrum Slovenskej národnej knižnice vo Vrútkach, kde mali možnosť vidieť ukážky čistenia a prípravy dokumentov na digitalizáciu, samotný proces digitalizovania, reštaurovanie a konzervovanie dokumentov. Exkurzia pokračovala prehliadkou historického centra mesta Martin zameranou na významné historické pamiatky mesta. Záujemcovia o slovenské tradície mohli navštíviť Múzeum slovenskej dediny v Martine – Jahodníckych hájoch, najväčšiu slovenskú národopisnú expozíciu v prírode, ktorá je súčasťou Slovenského národného múzea. Veľký záujem prejavili archivári o sakrálne pamiatky Turca – Rímskokatolícky kostol sv. Margity Antiochijskej v Turčianskom Jasene ako jeden z najstarších gotických kostolov v Turci (druhá polovica 13. storočia) so vzácnymi stredovekými nástennými maľbami, klasicistický evanjelický a. v. kostol v Necpaloch s novobarokovými prvkami z prvej polovice 19. storočia, známy monumentálnym renesančným oltárom z roku 1611, ktorý nechal vyhotoviť palatín Juraj Turzo pre kaplnku Oravského hradu a dva kostoly v Kláštore pod Znievom – Rímskokatolícky farský kostol sv. Mikuláša, pôvodne gotický z konca 13. storočia, barokovo prestavaný, s historizujúcou výmaľbou z roku 1939 a filiálny kostol Nanebovzatia Panny Márie, postavený v polovici 13. storočia ako súčasť kláštora premonštrátov. Odvážnejší si prezreli priestory nad sakristiou, kde bol pôvodne uložený archív tunajšieho hodnoverného miesta. Po exkurziách sa účastníci stretli na spoločenskom večere. Spríjemnením atmosféry bolo vystúpenie folklórneho súboru z Krpelian a klavírne prezentácie martinského speváka a skladateľa, kolegu – archivára Ľubomíra Jankoviča.

Tretí deň konferencie bol opäť zložený z dvoch blokov rokovania. Ten prvý, venovaný významným osobnostiam slovenského archívnictva, moderovala Veronika Nováková. Marián Babirát zo Štátneho archívu v Bratislave predniesol referát Juraj Fabián: archivár a historik – život a dielo. Štefan Hrivňák z Archívu mesta Bratislavy v príspevku Odkaz prvej generácie slovenských archivárov. Jozef Watzka a jeho osobný fond upozornil na chýbajúcu korešpondenciu v dôsledku komunikácie nie písomnej, ale prostredníctvom osobných stretnutí a telefonátov. Ďalší osobný fond Ján Milan Dubovský, osobný fond archivára a historika predstavila Mária Nováková zo Štátneho archívu v Bratislave, pracovisko Archív Modra. Osobitne sa venovala cudzím dokumentom vo fonde (originály historických dokumentov, záznamy patriace do registratúry archívu), ktoré by sa mali vyčleňovať. Témou XXI. archívnych dní bol aj už dlhšiu dobu pripravovaný Biografický slovník slovenských archivárov. O pomoc v metodickej i ďalších oblastiach a predstavenie biografickej problematiky hlavní organizátori konferencie požiadali kolegov z Národného biografického ústavu SNK, ktorí vystúpili s referátmi. Augustín Maťovčík svoj príspevok zameral na Tvorbu slovníkov v Národnom biografickom ústave Slovenskej národnej knižnice, v ktorom bližšie predstavil Národný biografický ústav a jeho publikácie. Zdenko Ďuriška sa venoval systematicky budovanej Dokumentácii Národného biografického ústavu Slovenskej národnej knižnice, ktorú tvoria zbierky rôznych biografických dokumentov, výstrižkov a niekoľko kartoték, a ktoré sú nevyhnutným predpokladom seriózneho biografického výskumu.

Posledný blok rokovania moderovaný Henrietou Žažovou otvorila Jaroslava Hoffmannová z Prahy, ktorá predstavila zrod Biografického slovníka archivářů českých zemí vydaného už v roku 2000. Projekt bol inšpiráciou slovenských archivárov pri príprave vlastného biografického slovníka. Zuzana Kollárová zo Štátneho archívu v Prešove, pracovisko Archív Poprad predniesla príspevok Zložitá cesta k samoidentifikácii archivárov alebo Som skutočne hrdý na to, že som archivár?, v ktorom priblížila vznik myšlienky Biografického slovníka slovenských archivárov v deväťdesiatych rokoch a jeho počiatky v období 2008 – 2010. Aktuálnej podobe tohto slovníka bol venovaný referát Stav rozpracovanosti Biografického slovníka slovenských archivárov od dvojice autorov – Henriety Žažovej z Ústavu dejín Trnavskej univerzity a Štefana Hrivňáka z Archívu mesta Bratislavy. Prítomných archivárovoboznámili s metodikou jeho spracovávania v trojstupňovej štruktúre (tvorcovia hesiel – redaktori – editori), so štruktúrou biogramov, termínmi ukončenia jednotlivých fáz práce a požiadali archivárov o spoluprácu, bez ktorej projekt nemá nádej na ukončenie. Okremtlačenej podoby, ktorej vydanie je plánované v máji 2018, bude zriadená a priebežne aktualizovaná on-line databáza. Nasledoval workshop o podobe Biografického slovníka slovenských archivárov.

Na záver sa účastníkom za organizátorov prihovorili Mária Grófová a Karin Šišmišová, zazneli poďakovania všetkým spolupracovníkom, ktorí sa podieľali na príprave XXI. archívnych dní, veď sa ich zúčastnilo celkom 187 účastníkov, z toho 17 zo zahraničia. Účastníci ocenili vhodne zvolenú tému konferencie, o čom okrem početných referátov svedčili i bohaté diskusie. Tohtoročné archívne dni priblížili súčasný stav akvizície osobných fondov, viackrát zaznela potreba vypracovania metodiky ich získavania, spracovávania a sceľovania. Zároveň boli manifestáciou snáh Spoločnosti slovenských archivárov o zavŕšenie projektu vydania Biografického slovníka slovenských archivárov. Väčšina príspevkov bola doplnená prezentáciami a ich úplné texty budú uverejnené v pripravovanom zborníku SSA.

Mgr. Pavol Madura a Mgr. Ján Olexa