II. archívne dni v Slovenskej republike (Šamorín, 1998)

V dňoch 13.-15. októbra 1998 sa konali v Šamoríne II. archívne dni v Slovenskej republike. Ústrednou témou tohto celoslovenského odborného, ale aj spoločenského podujatia bola Archívna legislatíva a archívna prax.

Organizátormi podujatia boli odbor archívnictva a spisovej služby MV SR, Spoločnosť slovenských archivárov, Sekcia archívnictva a pomocných vied historických pri Slovenskej historickej spoločnosti SAV, Okresný úrad v Dunajskej Strede a OÚ v Sali, Mestský úrad v Šamoríne a Štátny okresný archív v Šali. Na ústrednom podujatí, odbornej konferencii, ktoré sa konalo v hoteli Kormorán, sa zúčastnilo vyše 140 archivárov zo Slovenska. Ako hostia sa II. archívnych dní na Slovensku zúčastnili Eva Smutná, podpredsedníčka Českej archívnej spoločnosti, Vilma Alföldi, členka výboru Spolku ma-ďarských archivárov, Mathias Lienert, zástupca Spolku nemeckých archivárov a Henrik Krystek, podpredseda Poľskej archívnej spoločnosti. Na II. archívnych dňoch boli prítomní aj zástupcovia Stredoeurópskej univerzity v Budapešti - Pavol Šalamon a Leszek Pudlowski Na úvod rokovania vystúpili s pozdravnými príhovormi zástupcovia miestnej štátnej správy, Tatiana Cséfalvayová, zástupkyňa prednostu Okresného úradu v Dunajskej Strede predstavila v krátkosti zaujímavosti okresu a Ladislav Kosztanko, prednosta Okresného úradu v Šali vo svojom príhovore vysoko hodnotil odbornú prácu štátneho okresného archívu. Po vystúpení predstaviteľov miestnej štátnej správy srdečne privítal všetkých zahraničných i slovenských archivárov v meste Šamoríne primátor mesta Ján Babej. Po slávnostnom otvorení predniesol prvý odborný príspevok riaditeľ odboru archívnictva a spisovej služby MV SR Peter K a r t o u s, ktorý podal analýzu súčasného právneho stavu archívnictva, pričom hodnotil aj jeho doterajší vývoj. Hovoril o príprave zákona o archívoch a o správe registratúr v roku 1992. Doteraz známe návrhy týchto dvoch zákonov boli pripravené pre prípad, že by legislatíva prijala dva odlišné zákony. Keďže doteraz nie je jasné, či bude prijatý jeden alebo dva zákony, je potrebné pripraviť sa na obe alternatívy. V ďalšej časti príspevku svoju pozornosť zameral najmä na vysvetlenie filozofie pripravovaného zákona o archívoch, v ktorom sa venuje pozornosť aj definovaniu archívneho fondu, ale aj definovaniu termínu archívny dokument. Pripravovaný zákon by mal zakotviť aj novú štruktúru archívov, ale aj povinnosti zriaďovateľov archívov a ustanovenia o využívaní archívnych dokumentov. V závere svojho vystúpenia Peter Kartous vyjadril presvedčenie, že do prípravy nového zákona o archívnictve sa zapojí široká odborná verejnosť. Ako druhý predniesol svoj referát Juraj S p i r i t z a na tému Podobnosti a odlišnosti pripravovaného zákona s normami iných štátov. Vo svojom príspevku sa opieral predovšetkým o zahraničné skúsenosti, porovnával najmä ustanovenia archívnych zákonov jednotlivých ne-meckých spolkových republík, pričom upozornil prítomných, že nie v každom západoeuróp-skom štáte je osobitný archívny zákon. Ako uviedol, Rakúsko je dodnes bez archívneho záko-na, no napriek absencii archívnych zákonov v spomínaných štátoch má archívnictvo zabezpečené všetky podmienky pre svoju prácu. Popoludňajšie rokovanie začalo príspevkom Elemíra R á k o š a pod názvom Archívna teória, archívna prax a archívna legislatíva. Autor sa v ňom zameral na vysvetlenie piatich vybraných okruhov problémov. Osobitnú pozornosť venoval pojmom archív, archívne fondy, archívne dokumenty a vyzdvihol nutnosť ich správneho defi-novania v novom archívnom zákone. V druhom okruhu sa venoval spracovaniu archívnych fondov, kde upozornil na nesprávne chápanie pojmu spracúvanie a sprístupňovanie. Zdôraznil, že je vhodnejšie hovoriť o spracúvaní archívnych fondov a nie o spracúvaní archívnych dokumentov. V treťom okruhu sa zaoberal vzťahom medzi spisovňou a archívom, procesom transformácie registratúry na archívny fond, pričom upozornil na skutočnosť, že v mnohých vyspelých krajinách existuje medzi spisovňami a archívmi medzičlánok - medziarchív, ktorý umožňuje archívom zamerať sa na odbornú problematiku, keďže odbremeňuje archívy od funkcií medziarchívov. Pri využívaní archívnych dokumentov, ktorým sa zaoberal v predpo-slednej časti svojho príspevku, upozornil na skutočnosť, že využívanie archívnych dokumen-tov závisí od stavu spracovanosti archívnych fondov a nedostatočné riešenie vzťahu spisovňa - archív predlžuje proces spracovania archívnych fondov. V závere hovoril o vedeckovýskumnej činnosti v odbore archívnictvo. Upozornil, že pripravovaná legislatívna úprava z roku 1992 sa vôbec nezaoberá vedeckovýskumnou činnosťou archívov, pričom tejto činnosti je v novom zákone potrebné venovať osobitnú pozornosť a nový zákon by mal primeraným spôsobom vyjadriť postavenie najmä Slovenského národného archívu ako vedeckovýskumného pracoviska v odbore archívnictvo. Upozornil, že návrh archívneho zákona z roku 1992 pova-žuje v súčasnosti za neprijateľný. Ďalší príspevok pod názvom Analýza niektorých právnych predpisov zaoberajúcich sa predarchívnou starostlivosťou predniesol Milan M i š o v i č, ktorý sa zamyslel nad súčasným stavom predarchívnej starostlivosti o písomnosti na Slovensku. Samozrejme súčasné právne predpisy sa vo viacerých rovinách zaoberajú touto činnosťou, základnou rovinou je starostlivosť o písomnosti vzniknuté z činnosti organizácie, ďalej je to starostlivosť v oblasti manipulácie s písomnosťami a starostlivosť v oblasti vyraďovania písomností. Upozornil, že súčasné legislatívne úpravy nereagujú na existujúce právne predpisy o archívnictve, nové zákony najmä v oblasti daňovej, ale aj v oblasti súkromného podnikania nevenujú dostatočnú pozornosť správe písomností. Miestami síce zakotvujú povinnosti uchovať písomnosti pre daňové či účtovné účely, vôbec však nevychádzajú z existujúcich právnych predpisov z oblasti archívnictva a nie sú s nimi v súlade. Z analýzy právnych predpisov vyplýva, že súčasná situácia v oblasti predarchívnej starostlivosti je nevyhovujúca. V pripravovanej novej právnej úprave je potrebné venovať tejto problematike patričnú pozornosť, ale zároveň je potrebné zaoberať sa aj v iných zákonoch povinnosťami právnických subjektov na poli správy záznamov a vyraďovania záznamov. Na rokovaní 14. 10. 1998 odznel príspevok Jozefa K1 a č k u pod názvom Osobitné archívy a legislatíva. V príspevku sa zaoberal súčasnou situáciou osobitných archívov, ich právnym postavením, pričom upozornil, že právne postavenie jednotlivých osobitných archívov nie je len formálnou záležitosťou, ale odráža sa v ich pracovnej náplni, ale aj v personálnom a materiálnom zabezpečení. Zaoberal sa aj vývojom postavenia osobitných archívov vo svetle jed-notlivých doterajších právnych úprav, vládneho nar. 29/54, zákona 149/75, ako aj novely z roku 1991. Upozornil, že je potrebné prijať zákon o archívoch, ktorý bude definovať jedno-značne úlohy archívov, archívny dokument a samotného archivára. Až po vymedzení týchto kategórií bude k dispozícii právna norma, ktorá bude oporou štátnych samosprávnych i osobitných archívov. Je potrebné stanoviť podmienky nielen pre fungovanie jednotlivých archí-vov, ale je tiež potrebné definovať, kto je odborný archivár. Odbornosť musí byť základom pri práci s archívnymi fondmi. Len tak sa môže zamedziť nesprávnemu chápaniu úlohy archivárov nadriadenými orgánmi. Pod názvom Cirkevné archívy a archívny zákon predniesol referát Marián Z e m e n e, ktorý pri koncipovaní príspevku vychádzal z vlastných dlhoročných skúseností. Súčasnú situáciu na poli cirkevných archívov považuje za kritickú, mnohé archívne fondy, ktoré boli spracované v predchádzajúcom období s pomocou archivárov štátnych archívov sa dnes nedajú využívať a nie sú prístupné pre bádateľskú verejnosť, ba ani odborníci, historici nemajú možnosť skúmať tieto archívne fondy. Pri platnej právnej úprave však nie je možné túto nepriaznivú situáciu zmeniť, a preto v budúcej právnej úprave je potrebné cirkevným archívom venovať zvýšenú pozornosť. Príspevok Veroniky N o v á k o v e j Archívny zákon a archívna prax sa zaoberal každodennými problémami okresných archívov, ktorých riešenie očakáva od nového zákona. Vo svojom príspevku upozornila na nedostatky navrhovanej právnej úpravy z roku 1992, ktorá svojou stručnosťou môže spôsobiť nesprávny výklad niektorých ustanovení. Mnohé problémy, ktoré sa v súčasnosti vyskytujú v štátnych okresných archívoch, vyplývajú z nejasnej legislatívy. Nová právna úprava musí jednoznačne stanoviť podmienky pre zriaďovateľov archívov a taktiež podmienky pre prácu archívov. Štátne archívy musia nájsť v novej právnej úprave podporu aj z hľadiska personálneho obsadenia. Navrhovaná úprava z roku 1992 sa odvoláva na nariadenie vlády SR č. 176 z roku 1991 o odbornej spôsobilosti, čo považuje referentka za absolútne diskriminujúce pre štátne okresné archívy. Upozornila, že takéto chápanie práce okresných archivárov navádza predstaviteľov miestnej štátnej správy k neadekvátnym postupom a záverom voči práci okresných archivárov. Za nedostačujúcu považuje aj úpravu navrhovaného zákona o využívaní archívnych dokumentov, ako aj definíciu archívneho dokumentu v novom zákone. V závere svojho vystúpenia upozornila na nutnosť pokúsiť sa v novom zákone presadiť jednotnú štruktúru štátnych archívov a to napriek skutočnosti, že riešenie tejto otázky nezávisí len od samotných archivárov. V diskusii k problematike nového archívneho zákona odzneli viaceré pripomienky. Diskusný príspevok Dáriusa Rusnáka sa zaoberal právnym postavením Slovenského národného archívu v budúcej právnej úprave. Viacerí diskutujúci upozornili na nepriaznivú situáciu štátnych okresných archívov a na problémy v osobitných archívoch. Zo strany predstaviteľov odboru archívnictva a spisovej služby v závere diskusie odznel prísľub na zriadenie komisie na prípravu nového archívneho zákona. Sprievodnými akciami druhých archívnych dní boli odborné a spoločenské podujatia. Už v predvečer otvorenia archívnych dní, 12. 10. 1998 bola v priestoroch mestského kultúrneho strediska v Šamoríne otvorená výstava Šamorín v archívnych dokumentoch, ktorá priblížila archivárom, ale aj občanom Šamorína, najvzácnejšie dokumenty z archívneho fondu mestečka. Prvý večer archívnych dní sa v reformovanom kostole v Šamoríne konal koncert v podaní skupiny Gaudeamus, ktorý sa stretol s veľkým ohlasom. 14. októbra poobede navštívili účastníci II. archívnych dní vodné dielo Gabčíkovo, románsko-gotický kostol vo Štvrtku na Ostro-ve, vodný mlyn v Jelke a múzeum v Šamoríne. Zahraniční hostia sa 14. októbra zúčastnili na exkurzii v Štátnom oblastnom archíve v Nitre. Zahraničných hostí spolu s organizátormi II. archívnych dní prijal aj primátor mesta, čím sa zvýraznila dôležitosť tohto podujatia v regióne. Posledný deň - 15. októbra sa konalo Valné zhromaždenie Spoločnosti slovenských archi-várov, na ktorom sa uskutočnila voľba nového vedenia SSA. Za predsedkyňu bola zvolená Veronika N o v á k o v á, za členov výboru: Igor G r a u s, Mária K a č k o v i č o v á, Milan M i š o v i č, Milena O s t r o l u c k á, Juraj R o h á č, Ladislav V r t e ľ, Zuzana K o l l á r o v á, Mária Š á n i k o v á. Členmi revíznej komisie sa stali: Jozef H a n u s, Šarlota D r a h o š o v á a Elena K a š i a r o v á.

Veronika Nováková