XX. archívne dni v Slovenskej republike (Tatranská Lomnica, 2016)

Dôležitou formou získania spoločenského uznania každej profesie je prezentácia výsledkov jej práce. Popradské archivárky sa už roky snažia dostať „svoj“ archív a všestrannú prácu archivárov do povedomia širokej verejnosti. Tohto roku si pripomíname 20. výročie I. archívnych dní v Slovenskej republike, ktoré sa v roku 1997 konali v Hoteli Satel v Poprade za účasti vyše 140 archivárov zo Slovenska, Česka, Maďarska, Asociácie švajčiarskych archivárov a Archívu Otvorenej spoločnosti v strednej Európe. Ich témou bol Stav a perspektívy archívnictva na Slovensku. Medzi hlavných organizátorov I. archívnych dní v Slovenskej republike patril aj jeden najmladších archívnych kolektívov na Slovensku z vtedajšieho Štátneho okresného archívu v Poprade. Do toho podujatia vložili elán a nadšenie, preto sa stretlo s veľkým úspechom a môžeme smelo povedať, že práve v Poprade sa založila krásna tradícia stretávania sa archivárov.

Najkrajší kút Slovenska – jedna z najväčších a najkrajších tatranských osád, ktorou TatranskáLomnica bezo sporu je, privítala v dňoch 24. – 26. mája 2016 účastníkov jubilejných XX. archívnych dni v Slovenskej republike. Tentoraz sa pod malebnými štítmi Vysokých Tatier zišlo takmer 200 archivárov zo Slovenska, Česka, Poľska, Maďarska, Rakúska a Slovinska. Témou medzinárodnej konferencie, ktorá sa konala s podporou Medzinárodného vyšehradského fondu, bola Bitka pri Moháči – historický medzník v dejinách strednej Európy (490. výročie). Táto bitka mala pre strednú Európu ďalekosiahle následky, pre vtedajšie Uhorské kráľovstvo, do ktorého patrilo aj územie Slovensku, znamenala o. i. aj koniec stredoveku a začiatok novoveku. Na prvý pohľad historická téma akoby vystriedala archívne témy, ktoré doteraz rezonovali na všetkých archívnych dňoch, no išlo o pohľad na historickú udalosť na základe archívnych dokumentov zachovaných v krajinách V 4 a susednom Rakúsku.

Medzi hlavných organizátorov znova patril kolektív popradského archívu, ktorý od roku 1997 do dnešných dní zaznamenal len jednu personálnu zmenu a v prakticky takmer nezmenenom zložení tu pracuje aj v súčasnosti.Štátny archív v Prešove, pracovisko Archív Poprad sídli v mestskej pamiatkovej rezervácii Spišská Sobota, kde boli pre archív zrekonštruované dva meštianske domy zo 17. a 18. storočia. V týchto krásnych budovách sa spája história uložená v archívnych dokumentoch od 13. storočia s krásou klenieb, fresiek, portálov a iných architektonických i remeselne jedinečne stvárnených detailov poukazujúcich na to, ako žili a bývali naši predkovia. Spišskú Sobotu navštívili v dopoludňajších hodinách ešte pred otvorením medzinárodnej vedeckej konferencie zahraniční hostia, ktorých očaril Kostol svätého Juraja, zvonica, námestie s meštianskymi domami, ale predovšetkým popradský archív, ktorý patrí medzi najkrajšie na Slovensku.

XX. archívne dni otvorila predsedníčka Spoločnosti slovenských archivárov Mária Grófová, ktorá privítala primátora Vysokých Tatier Ing. Jána Mokoša, riaditeľku odboru archívov a registratúr MV SR Mgr. Máriu Mrižovú, PhD., riaditeľa Centra podpory v Prešove plk. Ing. Petra Forgáča, zahraničných hostí a kolegov archivárov i historikov. Vzácni hostia postupne pozdravili prítomných. Po oficiálnej časti nasledoval prvý blok rokovania, ktorý otvoril svojou prednáškou Bitka pri Moháči a jej reflexia v súvekých prameňoch a v modernej historiografii doc. PhDr. Vladimír Segeš, PhD. z Vojenského historického ústavu v Bratislave. Naňho nadviazal Dr. György Rácz z Maďarského národného archívu v Budapešti a informoval o výskumoch o Moháči v poslednom období v Maďarsku. Nasledovala prednáška Macieja Jasińskieho z Poľskéhoarchívneho tovarišstva nazvaná Bitwa pod Mohaczem w polskich relacjach (Bitka pri Moháči v poľskách správach).

Druhý blok rokovania sa niesol v znamení prednášok o období krátko po osudnej moháčskej bitke. Otvoril ho Dr. György Laczlavik z Maďarského národného archívu prednáškou Wendepunkt? Was veränderte sich in den zwei Jahrzehnten nach der Schalcht bei Mohács im Ungarischen Königreich? (Medzník? Čo sa zmenilo v dvoch desaťročiach po bitke pri Moháči v Uhorskom kráľovstve?). Riaditeľ Dolnorakúskeho krajinského archívu v St. Pöltene a zároveň predseda Spoločnosti rakúskych archivárok a archivárov Dr. Willibald Rosner z predniesol príspevok Niederösterreich im Jahrzehnt nach Mohacs (Dolné Rakúsko v desaťročí po Moháči). Marek Ďurčanský z Ústavu dejín Karlovej univerzity a Archívu Karlovej univerzity v Prahe nás oboznámil so situáciou v Čechách v prednáške Bitva u Moháče a česká města 20. let 16. století. Posledná prednášajúca v tomto bloku, doc. PhDr. Miloslava Bodnárová, CSc. z Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove, zmapovala situáciu na Východnom Slovensku v 16. – 17. storočí vo svojom vystúpení hovoriacom o odraze bitky pri Moháči v živote východoslovenských kráľovských miest.

V druhý deň otvoril tretí blok rokovania prof. PhDr. Ján Lukačka, CSc. z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave s prednáškou Bezbranná krajina : Prvé plienenie osmanských vojsk na juhozápadnom Slovensku na jeseň roku 1530 ako dôsledok porážky priMoháči. Našu archivársku societu zastupoval PhDr. Miroslav Martinický zo Štátneho archívuv Žiline so sídlom v Bytči s prednáškou Pramene k vojensko-politickému vývoju na území Trenčianskej stolice v pomoháčskom období (1526 – 1558). Ako posledná v tomto bloku rokovania vystúpila PhDr. Henrieta Žažová, PhD. z Ústavu dejín Trnavskej univerzity v Trnave a auditórium oboznámila s dôsledkami bitky pri Moháči na premonštrátske konventy na území Slovenska. 

Vo štvrtom bloku rokovania odzneli dve prednášky: vystúpila Mgr. Helena Markusková, PhD. z Mestského múzea v Pezinku s prednáškou Nárast osmanskej hrozby po Moháči a Nové Zámky a PhDr. Viera Obuchová, CSc. z Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave s príspevkom Bitka pri Moháči a jej dôsledky na stavebný vzhľad Bratislavy. Po každom bloku prednášok nasledovala diskusia. Popradské archivárky pripravili pre účastníkov konferencie dve exkurzie – v prvý večer bývalé slobodné kráľovské mesto Kežmarok s večernou prehliadkou Kežmarského hradu a v druhý deň popoludní bola naplánovaná venovaný Tatranskej Lomnice spojenej s návštevou a prehliadka botanickej záhrady a múzea TANAP-u. Spoločenský večer účastníkom spríjemnil Ivan Akimov, nositeľ štátneho francúzskeho vyznamenania Rytier národného rádu s vystúpením rómskeho folklórneho súboru Kesaj Tchave. Ku úspechu podujatia prispeli aj kolegovia zo Štátneho archívu v Prešove, Spišského archívu v Levoči a Centra podpory v Prešove.

Veríme, že krásna archívna tradícia bude pokračovať aj naďalej a možno o pár rokov sa opäťstretneme na nejakom odbornom podujatí pod Vysokými Tatrami.

Božena Malovcová