XII. archívne dni v Slovenskej republike (Skalica, 2008)

Skalica, kedysi slobodné kráľovské mesto s bohatou históriou, sa stalo hostiteľským mestom archivárov nie len z celého Slovenska, ale aj z Čiech, Maďarska a Poľska. V poradí už XII. archívne dni v Slovenskej republike sa uskutočnili v dňoch 27. – 29. mája 2008. Organizátormi boli Spoločnosť slovenských archivárov, Ministerstvo vnútra – odbor archívov a registratúr, MV SR, Štátny archív v Bratislave – pobočka Skalica, Sekcia archívnictva a pomocných vied historických SHS pri SAV a Mesto Skalica. Odborná časť konferencie sa konala vo Veľkej sále nádherného Domu kultúry v Skalici, ktorý projektoval Dušan Jurkovič. Ústredná téma tohoročnej konferencie niesla názov Sprístupňovanie kultúrneho dedičstva v archívoch. Aktuálne trendy spracovávania archívnych fondov.

Podujatie archivárov otvoril súbor dobového hudobného a tanečného umenia Reminiscencie s ukážkami renesančných a barokových tancov. Odborným prednáškam boli venované dva dni 27. a 28. máj. Prvý deň po pozdravných príhovoroch predstaviteľov mesta Skalice, OAR MV SR, SSA a MV SR, Štátneho archívu v Bratislave – pracovisko Skalica, odznelo päť príspevkov. Júlia Hautová a Milan Mišovič z odboru archívov a registratúr MV SR sa zamerali na aktuálny stav a perspektívy sprístupňovania archívnych fondov štátnych ústredných archívov a archívov s územnou regionálnou pôsobnosťou. Prítomných oboznámili so štatistickým prehľadom spracovávania archívnych fondov v štátnych archívoch za roky 2005 – 2007. Zároveň informovali o vypracovaní projektov a metodických usmernení odborom týkajúcich sa sprístupňovania prioritných archívnych fondov (najvyužívanejších fondov štátnej správy a samosprávy ako aj fondov z oblasti justície). V závere zhrnuli, že práve perspektíva spracovávania archívnych fondov v slovenských archívoch závisí od odbornosti zamestnancov, ich znalosti práce s počítačom a počítačovými aplikáciami. Pri súčasnom nedostatočnom personálnom obsadení archívov odbornými pracovníkmi a informatikmi, nepostačujúcom financovaní prevádzkových nákladov, ako aj nedostatočnom ohodnotení práce samotných archivárov zostáva len dúfať, že raz sa situácia v slovenskom archívnictve zmení a bude napredovať aj sprístupňovanie. Hlavnou témou referátu Veroniky Novákovej zo Štátneho archívu v Bratislave – pobočka Šaľa bol provenienčný princíp a jeho úloha pri sprístupňovaní archívnych fondov. Autorka nás preniesla do počiatkov využívania provenienčneho princípu, ktoré siahajú až do 18. storočia. Podčiarkla jeho všeobecné prijatie prostredníctvom holandskej príručky Handleiding, známej ako biblia archivárov, z roku 1898. Na Slovensku sa s provenienčným princípom stretávame až na začiatku formovania organizovaného archívnictva v roku 1952. Ďalej poukázala na aplikovanie tohto princípu nielen pri samotnom spracovávaní archívnych fondov, ale aj pri formovaní budúceho fondu už v jeho registratúrnom štádiu. Nasledujúci príspevok Eva Vrabcová zo Slovenského národného archívu venovala zbierke a osobnému fondu. Prítomné auditórium oboznámila s úspešnou akvizičnou činnosťou Slovenského národného archívu a s tým súvisiacimi problémami zaevidovania a klasifikovania získaných archívnych dokumentov fyzických osôb. Pracovníci archívu riešili najmä otázky, či v takýchto prípadoch ide o zbierku, repozitórium alebo osobný fond. Priamo s referátom Evy Vrabcovej súvisel aj nasledujúci príspevok jej kolegyne Boženy Slezákovej, ktorá sa zamerala na Akvizičnú komisiu Slovenského národného archívu a jej činnosť. Vo veľmi zaujímavom príspevku priblížila ochranu archívnych dokumentov vo vlastníctve občanov vyplývajúcu zo zákona č. 149/1975 Zb. o archívnictve. Práve týmto zákonom sa zabezpečilo právo štátu na prednostnú kúpu takýchto dokumentov a podnietilo vznik Ohodnocovacej komisie v roku 1975, ktorá bola vytvorená ako poradný orgán riaditeľa Archívnej správy MV SSR. Po roku 1990 začala činnosť komisie stagnovať, až úplne zanikla. Príležitosť na vytvorenie novej ohodnocovacej komisie vznikla v roku 1993, keď sa zmenila organizačná štruktúra SNA. Jedným z nových poradných orgánov riaditeľa SNA sa stala aj novovytvorená ohodnocovacia komisia, ktorá bola v roku 2000 premenovaná na Akvizičnú komisiu. Jej hlavnou úlohou sa v zmysle štatútu stalo získavanie a ohodnocovanie písomných, obrazových, zvukových a iných záznamov, ktoré ich vlastníci ponúkli štátu. Akvizičná komisia mala päť členov a jej prvou predsedníčkou sa stala Marta Melníková. Za 15 rokov svojej činnosti dostala komisia 153 ponúk, z ktorých sa podarilo zrealizovať 146. Akvizičná komisia získala do vlastníctva SNA stredoveké aj novoveké listiny, osobné fondy, napr. historika Branislava Varsíka, archivára Františka Sedláka, archeológa Antona Točíka, ale aj archívy rodov Pálfiovcov, Erdödyovcov a rodín napr. Beňovský, Jurkovič, Medňanský. Prvý deň rokovania ukončil vedúci reštaurátor Slovenského národného archívu Ivan Galamboš rozprávaním o štyridsaťročnom reštaurovaní fondu Kapitulskej knižnice, ktorá sa pôvodne nachádzala nad sakristiou katedrály sv. Martina v Bratislave. V súčasnosti patrí medzi knižničné zbierky SNA a tvorí ju množstvo starých rukopisov, prvotlačí a tlačí z neskorších storočí. Ivan Galamboš pripravil pre účastníkov archívnych dní aj výstavku zreštaurovaných kníh a archívnych dokumentov.

Druhý deň v dopoludňajších hodinách odznelo ďalších päť referátov. Systematický výskum archívnych dokumentov k dejinám Slovenska a Slovákov v Historickom archíve Kongregácie pre evanjelizáciu národov vo Vatikáne priblížila Milena Ostrolúcka zo Štátneho archívu v Košiciach. Pracovná skupina slovenských historikov a archivárov prerokovala koncepciu výskumu už v roku 1991. Samotný výskum na základe projektu Jána Milana Dubovského začali uskutočňovať štyria slovenskí archivári v roku 1996. Počas 12 rokov sa na projekte podieľali šiesti archivári: Ján Milan Dubovský, Mikuláš Čelko, Viera Morišová-Bernátová, Marta Melníková, Martin Zborovjan a autorka príspevku Milena Ostrolúcka. Účastníci výskumu v období rokov 1996 – 2007 preštudovali viac ako 500 zväzkov dokumentov, z ktorých urobili vyše 2 000 regestov, týkajúcich sa dejín Slovenska a Slovákov v 17. a 18. storočí. Okrem toho vyhotovili viac ako 1 000 strán kópií, ktoré sú uložené v Slovenskom národnom archíve. Daniela Pellová zo Štátneho archívu v Prešove opísala sprístupňovanie rodových archívov, ktoré sú bohaté na informácie k regionálnym dejinám, slúžia ako podklady k hospodárskym pomerom alebo výskumu pamiatkarov. Pozostalostiam riaditeľov štátnych archívov v Štátnom archíve v Nitre, pobočka Levice (Jozefa Nécseya, Jána Waigera, Jozefa Kupču, Petra Tesáka a Jozefa Melichera) sa venovali Jarmila Bátovská a Marta Švolíková. Mária Grófová ospravedlnila neúčasť riaditeľa Archívu Univerzity Komenského Viliama Csádera a odovzdala jeho pozdrav všetkým prítomným. V samotnom referáte účastníkov oboznámila s históriou i činnosťou univerzitného archívu a poukázala na problematiku osobných fondov v Archíve UK, ktoré sú v ňom uložené. Prínosom osobných fondov pre výskum rozvoja vedy sa zaoberala Lýdia Kamencová z Ústredného archívu Slovenskej akadémie vied Bratislava. Zamerala sa predovšetkým na osobný fond bývalého vedeckého pracovníka Oddelenia dejín vied a techniky v Historickom ústave SAV, na príklade ktorého ilustrovala nepredvídateľnosť obsahu takýchto fondov. Práve z takéhoto všestranného materiálu bolo vyčlenených niekoľko celkov, z ktorých boli vytvorené nové fondy: Poľnohospodárskej spoločnosti vo Viedni, Dolnorakúskeho remeselného spolku so sídlom vo Viedni a ďalšie osobné fondy – botanikov Jána Furtáka, Klementa Ptačovského, Aladára Hlaváčka.

Sprievodné podujatia konferencie sa začali už v prvý deň, večerným posedením v Koncertnej sále františkánskeho kláštora v Skalici pri cimbalovej hudbe Skaličan vedenej primášom Petrom Michalovičom,. Na druhý deň (28. mája) si mohli archivári v rámci popoludňajšej exkurzie prehliadnuť nádherné, históriou dýchajúce mesto Skalicu, ktorého historické centrum bolo práve po komplexnej obnove. V prvom rade naše kroky zamierili do dominanty skalického námestia, do farského kostola sv. Michaela spolu s vyhliadkou na mesto z veže kostola, ďalej sme si pozreli technickú pamiatku – mlyn bratov Pilárikovcov, ako aj najstaršiu zachovanú pamiatku Skalice, ranostredovekú Rotundu sv. Juraja. A čo by to bolo za exkurziu, keby chýbalo oboznámenie sa s pečením slávnych skalických trdelníkov? Výroba tejto sladkej pochúťky typickej pre región Záhorie sa datuje do konca 18. storočia, keď sa v Skalici usadil maďarský generál vo výslužbe gróf Jozef Gvadáni, ktorý neskôr do svojich služieb prijal kuchára zo Sedmohradska. A práve ten priniesol recept na výrobu trdelníka. Archivári navštívili priestory františkánskeho kláštora, v ktorých bola zriadená výrobňa trdelníkov podľa originálnej receptúry. Za zmienku určite stojí tiež možnosť pozrieť si počas archívnych dní krátky film Babie leto, čas smútku z roku 1969. Podstatou deja bol tajomný príbeh starého archivára a jeho mladého práve nastupujúceho kolegu. Film, ktorý ešte nemal svoju premiéru, priniesla Jana Stradiotová zo Slovenského filmového ústavu v Bratislave.

V posledný deň archívnych dní (29. mája 2008) sa konalo Valné zhromaždenie Spoločnosti slovenských archivárov, ktorého sa zúčastnilo 75 členov z celkového počtu 353. Po voľbe návrhovej a mandátovej komisie, si členovia spoločnosti vypočuli správy o jej činnosti a hospodárení ako aj o činnosti výboru a tiež správu revíznej komisie. V rámci diskusie Výbor SSA navrhol úpravu stanov a výšky členského príspevku ako i prijatie Vyhlásenia slovenských archivárov na podporu výstavby Archívu hlavného mesta SR Bratislavy. Všetky návrhy boli schválené spolu s návrhom Oľgy Kvasnicovej zo Štátneho archívu v Nitre, pobočka Topoľčany na zavedenie každoročného usporadúvania otvorených dní v archívoch pri príležitosti medzinárodného dňa archívov..

Na záver predsedníčka SSA Zuzana Kollárová poďakovala v mene všetkých účastníkov a tiež Výboru SSA, pani riaditeľke a zamestnancom archívu v Skalici za zorganizovanie ďalších vydarených dní archivárov.

Zuzana Kotianová