VIII. archívne dni v Slovenskej republike (Trenčín, 2004)

Viac ako 130 účastníkov VIII. archívnych dní v Slovenskej republike privítalo v dňoch 9. – 11. júna 2004 mesto na Považí – Trenčín. Organizátormi tohtoročného podujatia archivárov z celého Slovenska, ktorého sa zúčastnili aj hostia z Českej republiky a Maďarska, boli Spoločnosť slovenských archivárov, MV SR – odbor archívov a registratúr, Sekcia archívnictva a pomocných vied historických Slovenskej historickej spoločnosti, Štátny archív v Bratislave, pobočka Trenčín a Trenčianske múzeum v Trenčíne. Odborná konferencia sa konala pod záštitou ministra vnútra SR Vladimíra Palka.

Archivári si v tomto roku pripomínajú 50. výročie prvej legislatívnej úpravy československého archívnictva, prijatie vládneho nariadenia č. 29 zo 7. mája 1954, čo sa stalo aj ústrednou témou podujatia s názvom Päť decénií archívnej legislatívy. Archívne dni otvorila predsedníčka SSA Veronika Nováková. Prítomných privítali aj Ing. Jozef Liška – riaditeľ sekcie verejnej správy MV SR, Ing. Štefan Štefanec – župan Trenčianskej župy a Anton Boca – viceprimátor mesta Trenčín. Pozdravné listy zaslali archivári z Poľska a Rakúska. Odborná časť podujatia sa začala prednáškou riaditeľa odboru archívov a registratúr MV SR Petra Kartousa nazvanou Slovenské archívy v kontexte 50. výročia prvého archívneho zákona. Okrem toho, že v úvode spomenul významný krok pre Slovensko – prijatie za člena Európskej únie v tomto roku, čo sa určite pozitívne odzrkadlí aj v slovenskom archívnictve, zaoberal sa vznikom a vývojom archívov na Slovensku od ich počiatkov v 13. storočí až do súčasnosti.

Vyzdvihol prijatie vládneho nariadenia z roku 1954, ktorým sa na Slovensku vytvorila sústava štátnych archívov a jednotný archívny fond. Ďalším významným medzníkom pre slovenské archívnictvo bol zákon č. 149 o archívnictve z roku 1975. Cez prizmu jeho noviel z rokov 1993, 1996, 2001 priviedol prítomných až k tvorbe najnovšieho zákona č. 395 o archívoch a registratúrach z roku 2002, účinného od 1. januára 2003. Riaditeľ Archívnej správy Ministerstva vnútra Českej republiky Václav Babička sa zameral na kontinuitu a diskontinuitu českej archívnej legislatívy. Informoval o práve schvaľovanom novom archívnom zákone a poukázal na jeho spojitosť so zákonnou úpravou z roku 1975. Nový zákon prinesie zmenu organizácie a pôsobnosti českých archívov, ale aj zmenu štátnej správy, čím sa archívy stanú správnymi úradmi. Po prestávke odzneli ďalšie dva príspevky. Prostredníctvom Veroniky Novákovej sme si pripomenuli krátku históriu Spoločnosti slovenských archivárov. Autorka referátu zhodnotila jej činnosť a zároveň poukázala aj na jej perspektívy. Spoločnosť slovenských archivárov bola zaregistrovaná v roku 1990 a v súčasnosti má okolo 400 členov. V rokoch 1990 – 1996 pripravovala pre archivárov vedecké konferencie a od roku 1997 sú to archívne dni, na ktorých zamestnanci archívov prezentujú výsledky svojej činnosti a vymieňajú si pracovné skúsenosti. Veronika Nováková vidí význam spoločnosti v podieľaní sa na riešení aktuálnych otázok slovenského archívnictva, akým bola tvorba nového zákona o archívoch a registratúrach. Spoločnosť vydávala v rokoch 1998 – 2003 časopis Fórum archivárov, ktorý žiaľ pre zlú finančnú situáciu prestal vychádzať, našťastie nie nadlho. Výbor spoločnosti pripravuje jeho opätovné vydávanie v elektronickej podobe. Spoločnosť je od roku 1994 členom Medzinárodnej rady archívov v sekcii kolektívnych členov a spolkov a snaží sa aj o spoluprácu s archivármi okolitých štátov – Českej republiky, Maďarska, Poľska a Rakúska. David Doležal, predseda Českej archívnej spoločnosti, predstavil stavovskú spoločnosť našich západných susedov, priblížil tiež vývoj v českom archívnictve v rokoch 1990 – 2004. Založenie Českej archívnej spoločnosti siaha do čias prvej Československej republiky, do roku 1921. Jej činnosť bola obnovená 4. mája 1990, od tohto roku vydávala aj časopis Archivní čtvrtletník, ktorý v roku 2002 nahradila elektronická bilančná ročenka, vychádzajúca k dátumu výročného zasadnutia spoločnosti. Česká archívna spoločnosť, rovnako ako aj Spoločnosť slovenských archivárov, sa snaží v prvom rade o presadzovanie záujmov archivárov v obidvoch štátoch. Po diskusii, v ktorej vystúpili Oľga Kvasnicová zo Štátneho archívu v Nitre, pobočka Topoľčany i riaditeľ Okresného archívu v Zlíne p. Pobuda a predstavili vzájomnú nadštandartnú 28 rokov trvajúcu spoluprácu oboch zmienených archívov, sa konala prezentácii firiem.

V druhý deň 10. júna v dopoludňajších hodinách odznelo osem prednášok. Ako prvý vystúpil Bohumír Brom a zameral sa na české archívnictvo medzi rozpadom spoločného štátu a spoločným vstupom ČR a SR do EÚ (prehľad legislatívneho a organizačného vývoja). Praktické poznatky a skúsenosti s delimitáciami medzi Českou a Slovenskou republikou po rozdelení predostreli Jana Kubíková a Mária Kačkovičová. Jana Kubíková sa s prítomnými podelila o skúsenosti z delimitácie archívneho materiálu FZ ČSFR z rokov 1992 – 1993, ktorú zabezpečovala ako pracovníčka Kancelárie NR SR zodpovedná za centrálnu spisovňu. Bývalý archív FZ obsahoval veľmi dobre spracované dokumenty ešte z obdobia prvej Československej republiky od roku 1918. Jana Kubíková spolu s kolegami zo SNA absolvovala niekoľko služobných ciest do Prahy a na základe dohody Archívnych správ Českej a Slovenskej republiky, časti fondov dôležité pre Národnú radu SR, ako aj dejiny Slovenska, prekopírovali. Prednášajúca vo svojom referáte vyzdvihla veľmi dobrú spoluprácu s českou stranou a tiež s kolegami zo Slovenského národného archívu, najmä Máriou Kačkovičovou, ktorá jej ako vtedajšia vedúca oddelenia predarchívnej starostlivosti veľmi pomohla pri výbere konkrétnych archívnych dokumentov. Na záver konštatovala, že úloha bola aj vďaka českej strane, ktorá tej slovenskej vyšla maximálne v ústrety, splnená 28. júna 1993, keď sa na Slovensku rozbiehala spisová rozluka medzi českými a slovenskými ministerstvami. Za negatívne v celom procese považovala chýbajúce usmernenie alebo informácie zo strany Odboru archívnictva a spisovej služby MV SR. O praktických poznatkoch z delimitácie archiválií z českých archívov po rozdelení republiky – archív Kancelárie prezidenta Českej republiky a archív Českej národnej banky informovala Mária Kačkovičová, ktorá oboznámila auditórium so svojimi skúsenosťami získanými v pozícii externej poradkyne pri delimitácii dokumentov z Kancelárie prezidenta republiky. Tieto skúsenosti využila už aj ako zamestnankyňa Národnej banky Slovenska pri nasledujúcej delimitácii z archívu Českej národnej banky. Z praktických skúseností vychádzala vo svojom príspevku aj Anna Dunajská zo Štátneho archívu v Bratislave, pobočka Trnava v referáte Štátne archívy v Mikulove a Trnave – ich vzájomné kontakty v minulosti a dnes. Marek Ďurčo z Archívu Nitrianskej diecézy účastníkov konferencie oboznámil so stavom a vývojom cirkevného archívnictva na Slovensku, najmä so vznikom a históriou diecézneho archívu, spracovanosťou jeho fondov i možnosťami štúdia. Nasledujúci príspevok venoval Pavol Šalamon slovacikám v Archíve otvorenej spoločnosti Sörösovej nadácie a predstavil aj možnosti výskumu. O minulosti a prítomnosti českého podnikového archívnictva ako zdroja k výskumu hospodárskych prameňov z vlastných skúseností z archívov veľkých hospodárskych podnikov na severnej Morave hovorila Rút Macurová. V poslednom príspevku nás Ján Šulavík oboznámil s outsourcingom – správou a riadením registratúrnych záznamov. Archivári sa stretli s novým cudzím pojmom outsourcing, vytvoreného z dvoch anglických slov out (von) a source (zdroj), čo v preklade znamená externé obstarávanie (na základe zmluvy) predtým interne vykonávaných úkonov, napr. vedenie účtovníctva alebo správa registratúry inou osobou. Účastníkov konferencie oboznámil s praktickými skúsenosťami využívania outsourcingu v Slovnafte, a. s.  V popoludňajších hodinách pripravili zamestnanci Trenčianskeho múzea v Trenčíne pre účastníkov archívnych dní kultúrny program na Trenčianskom hrade. Preniesli sme sa tak do dávnej minulosti, do čias, keď na hrade sídlil oligarcha Matúš Čák Trenčiansky, či Omar kopal studňu, aby vyslobodil svoju milovanú Fatimu. Už tradičný spoločenský večer so slávnostnou večerou sa konal v Gastrocentre v Trenčíne.

Posledný deň rokovania, 11. jún, bol vyhradený pre valné zhromaždenie, v rámci ktorého sa uskutočnila aj diskusia k aktuálnym otázkam slovenského archívnictva. Tak ako všetky predchádzajúce archívne dni aj tie VIII. boli veľkým prínosom pre archivárov. Účastníci sa lúčili obohatení o ďalšie cenné informácie. Trenčianske archivárky spolu so svojou pani riaditeľkou pripravili archívne dni, ktoré prebiehali vo veľmi príjemnej atmosfére, za čo im od nás všetkých patrí úprimné poďakovanie!

Zuzana Kotianová