XVI. archívne dni v Slovenskej republike (Trnava, 2012)

V dňoch 22. – 24. mája 2012 sa uskutočnili XVI. archívne dní v Slovenskej republike. Účastníkov tejto odbornej konferencie s medzinárodnou účasťou archivárov z Českej republiky, Poľska, Maďarska, Rakúska a Slovinska privítalo mesto bohaté na históriu nazývané aj „malý slovenský Rím“ – Trnava. Úspešné podujatie organizovala Spoločnosť slovenských archivárov v spolupráci s archivármi zo Štátneho archívu v Bratislave, ktorého odborná téma bola venovaná Verejnej správe po roku 1945 v zrkadle archívnych dokumentov. Ďalšími spoluorganizátormi podujatia boli MV SR – odbor archívov, Sekcia archívnictva a pomocných vied historických, Trnavská univerzita v Trnave a Trnavská arcidiecéza. Konferencie sa prvýkrát zúčastnil aj generálny tajomník Medzinárodnej rady archívov (MRA) sídliacej v Paríži David Leitch.

Počas otvorenia podujatia zazneli príhovory predsedu SSA Radoslava Ragača, riaditeľa odboru archívov MV SR Jozefa Hanusa, generálneho sekretára MRA Davida Leitcha, zahraničných hostí, generálneho riaditeľa Sekcie verejnej správy MV SR Jozefa Šimku, riaditeľky ŠA v Bratislave Ľubice Máteovej a napokon zástupcu mesta Trnava Michala Dzurjanina. Nasledoval odborný program a ako prvá vystúpila Eva Vrabcová zo SNA s referátom Povereníctvo vnútra a verejná správa (1944) 1945 – 1960, v ktorom analyzovala svoje bohaté skúsenosti so spracovávaním tohto náročného fondu s rozsahom až 727 b. m archívnych dokumentov. V prvej časti oboznámila so vznikom Povereníctva vnútra po roku 1945, pričom sa zamerala predovšetkým na jeho odbory a oddelenia, ktoré mali úzku špecializáciu na riadenie a kontrolu národných výborov. V druhej časti sa venovala obsahu jednotlivých fondových oddelení, systému ich usporiadania a vyhotoveniu archívnych pomôcok, keďže veľká časť fondu je sprístupnená formou 14 čiastkových inventárov. Vystúpenie pracovníčok zo SNA pokračovalo a s ústrednými orgánmi štátnej správy na Slovensku po roku 1968 nás informovali Katarína Kuchárková a Mária Šániková. Práve k 31. decembru 1968 zanikli povereníctva a ich nástupcami sa stali ministerstvá a iné štátne ústredné orgány. Pre obmedzený časový priestor predstavili na základe archívnych dokumentov vznik a činnosť troch ministerstiev: Ministerstvo zdravotníctva SSR, Ministerstvo školstva SSR a Ministerstvo práce a sociálnych vecí SSR. Daniela Tvrdoňová rozčlenila svoj referát venovaný Osídľovaciemu úradu pre Slovensko v Bratislave na tri časti. V prvej časti prítomným priblížila obdobie druhej polovice 50. rokov 20. storočia, keď osídľovací úrad vznikol. Samotný vznik, činnosť a organizačnú štruktúru na základe archívnych dokumentov rozobrala v druhej časti a v závere sa venovala spôsobom spracovania, vnútornej štruktúre a členeniu celého fondu, ktorého rozsah z obdobia rokov 1945 – 1950 je až 164 b. m. Poukázala na potrebu jednotného spracovania fondu (zatiaľ je spracovaná len tretina, t. j. 220 archívnych škatúľ), aby sa urýchlil prístup k nemu, keďže na jeho spracovaní sa podieľali viacerí zamestnanci archívu, ktorí umelo vytvorili 21 skupín. Navyše každý jeden spracovateľ mal iný pohľad na usporiadanie skupiny a tak sú usporiadané rôznymi spôsobmi.

V druhej časti prvého dňa rokovania odzneli prednášky zahraničných hostí. Ako prvý vystúpil generálny tajomník (MRA) David Leitch a prítomným predstavil vznik a činnosť Medzinárodnej rady archívov na základe uznesenia UNESCO zo dňa 9. júna 1948. V súčasnosti má rada 1 400 individuálnych a kolektívnych členov zo 195 krajín sveta a pôsobí aj prostredníctvom 13 regionálnych sekcií (jednou z nich je sekcia pre Európu EURBICA) Zdôraznil najmä potrebu jej modernizácie a tiež zvýšenie efektivity práce. Hlavnou témou príspevku Thomasa Aignera z konzorcia ICARUS Viedeň boli Aktivity a synergie konzorcia ICARUS v rámci medzinárodnej archívnej spolupráce. ICARUS – Medzinárodné centrum pre archívny výskum – je podľa rakúskeho práva združenie so sídlom vo Viedni a je organizované ako nezisková organizácia. Vzniklo v roku 2008 a jeho cieľom je pôsobiť ako jednotiaci prvok a ponúknuť spoločnú platformu pre archívne inštitúcie, aby v čase digitálneho veku bola prekonaná ich izolácia. Súčasťou tejto snahy je prezentácia archívov na internete, vývoj a implementácia medzinárodných štandardov v oblasti archívnictva, digitalizácia archívnych dokumentov a umožnenie ich on-line využívanie bádateľmi. Výsledkom ich práce sú také portály ako Monasterium, ktorý predstavuje najväčšiu celosvetovú on-line databázu stredovekých listín a Matricula – hlavný zdroj genealogického výskumu, sprístupňujúci on-line cirkevné matriky. Na referát Thomasa Aignera nadviazal Martin Stürzlinger, ktorý hovoril o archívnom informačnom systéme budúcnosti scopeArchiv, nazval svoj príspevok Od ISAD(G) k dlhodobému uchovávaniu elektronických archívnych dokumentov – jeden systém, veľa možností. Predstavil scopeArchiv ako hlavný informačný systém Európy, do ktorého je zapojených 90 klientov z 10 krajín Európy. Systém používa medzinárodné štandardy na popis archívnych súborov (ISAD-G) a tým umožňuje dlhodobé ukladanie elektronických dokumentov, súborov ako aj registratúr v rôznych formátoch. Jozef Hanus v príspevku Nová tvár archívneho Vademeka alebo archívne dokumenty konečne on-line informoval o informatizácii slovenských archívov. Spomenul používanie novej aplikácie na evidenciu archívnych fondov AFONDY (v súčasnej dobe je v centrálnej evidencii archívneho dedičstva zapísaných 29 289 archívnych fondov a zbierok). Predstavil projekt na digitalizáciu archívnych pomôcok, ktorý realizuje Slovenská národná knižnica v Martine. Zo súčasných 4 001 pomôcok uložených na odbore bolo doposiaľ zdigitalizovaných približne 2 200. Od roku 2007 sa pomôcky vyhotovujú už aj v elektronickej podobe v programe BachInventáre, v ktorých bude môcť vyhľadávať aj široká verejnosť za pomoci prehliadača VadeMeCum. V elektronickej forme je vyhotovených 700 archívnych pomôcok. Predstavil projekty, do ktorých sa zapojilo Ministerstvo vnútra SR v roku 2007 prostredníctvom Slovenského národného archívu ako viacročný projekt Monasterium.net. (sprístupnenie stredovekých a ranonovovekých listín) alebo práve prebiehajúci Projekt ENArC – European Network on Archival Cooperation, na ktorom participuje 14 partnerov z desiatich krajín Európy. Hlavným cieľom Projektu ENArC je sprístupňovanie kultúrneho dedičstva verejnosti, mobilizácia osôb, medzinárodný dialóg a rozširovanie siete inštitúcií zapojených do konzorcia ICARUS. V rámci obidvoch projektov bolo zdigitalizovaných všetkých 33 000 stredovekých listín uložených v slovenských archívoch. Záver prednášky venoval riaditeľ odboru elektronizácii heraldického registra, ktorý bol konštituovaný v roku 1991 a od roku 2012 sa zverejňuje na internete. Novú generáciu dátových a prezentačných aplikácií Bach systems – Bach Repository (softvérový nástroj na uloženie, administráciu a prezentáciu textových a obrazových dát), Image Server (modul na spracovanie obrazových dát pre nástroj Zoomify- zobrazenie obrazových dát na monitore), Dátové aplikácie a Matriky predstavil prítomným Krasimír Damjanov.

Druhý deň rokovania otvorila mimoriadne zaujímavou prednáškou trojica autorov Petra Berčíka, Stanislava Bečica a Juraja Kormutha Reforma verejnej správy na Slovensku po roku 1989, koncepcie a realizácia : Proces reforiem verejnej správy. Reforma verejnej správy sa začala zmenou spoločenského systému v novembri 1989 a uskutočňovala sa od roku 1990 vo veľmi hektickom období. Jej zámerom bolo vytvoriť ekonomické a právne podmienky pre samosprávu obcí, oddeliť štátnu moc od štátnej správy, vytvoriť novú organizáciu štátnej správy, zmeniť územné členenie Slovenskej republiky, ako aj centrálne riadenie a kontrolu štátnej správy. Autori príspevku vyzdvihli niekoľko dôležitých medzníkov v celom reformnom procese. V prvom rade to bol zánik národných výborov, ďalej obnova miestnej samosprávy, nasledoval vznik novej miestnej štátnej správy (zrušenie krajov, vznik 38 okresov, 121 obvodných úradov), vznik Slovenskej republiky 1. januára 1993 a s tým súvisiace dobudovanie štátnej správy ako aj verejnej správy (zriadenie verejnoprávnych inštitúcií sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, národné úrady práce v rokoch 1993 – 1994), ďalšia reforma verejnej správy v roku 1996 (vytvorenie 8 krajov a 79 okresov a ich úradov), decentralizácia štátnej správy v rokoch 1998 – 2006 (vznik samostatných úradov špecializovanej štátnej správy Veterinárna správa (1999), Školská inšpekcia (2000), Správa katastra (2002), Pamiatkový úrad SR i Hasičský a záchranný zbor SR (2002), vznik ôsmich samosprávnych krajov (k 1. januáru 2002), vznik ďalších špecializovaných úradov štátnej správy, zrušenie okresných úradov v roku 2004 a napokon aj krajských úradov v roku 2007. V závere autori vyslovili nespokojnosť s 20 ročným reformovaním verejnej správy v Slovenskej republike a zdôraznili nedostatky týchto reforiem. Nasledujúce dva referáty vychádzajúce priamo z praxe predniesli pracovníci Štátneho archívu v Bratislave Mária Munková a Pavel Vimmer. Mária Munková sa venovala zániku Západoslovenského krajského národného výboru očami archivára. Priblížila najmä strastiplné vyraďovanie registratúrnych záznamov tejto krajskej inštitúcie, pri ktorom dôležitú úlohu zohrali práve archivári vtedajšieho Štátneho oblastného archívu v Bratislave. Archívne dokumenty Zs KNV boli prevzaté do archívu vo viacerých etapách: v októbri 1990 boli odovzdané materiály zo zasadnutí Pléna Zs KNV z rokov 1971 – 1981 v rozsahu 31 archívnych škatúľ a zo zasadnutí Rady Zs KNV z rokov 1971 – 1984 v počte 231 archívnych škatúľ. Ďalšie archívne dokumenty z činnosti jednotlivých organizačných zložiek Zs KNV z rokov 1971 – 1986 prevzal archív v júni 1991, išlo o 1922 archívnych škatúľ. Inventarizovanie fondov krajských národných výborov – skúsenosti, problémy a výsledky opísal Pavel Vimmer. Zameral sa na tri fondy: Krajský národný výbor v Bratislave 1949 – 1960, Západoslovenský krajský národný výbor v Bratislave I 1960 – 1969 a Západoslovenský krajský národný výbor v Bratislave II 1971 – 1990. Fondy patria medzi prioritné fondy a ich spracovávaniu sa venoval celý rad zamestnancov Štátneho archívu v Bratislave. Pavel Wimmer poukázal na štatistiku spracovania jednotlivých fondov jednotlivými pracovníkmi, na problémy s tým súvisiace a počet vyhotovených pomôcok. Problém videl vo veľkom množstve archívnych dokumentov, ktoré tvoria tieto fondy a v ich uložení mimo archív v detašovanom pracovisku kaštieľa v Plaveckom Podhradí, kde nie sú práve najvhodnejšie podmienky na ich uloženie, ochranu a spracovávanie (aj napriek rekonštrukcii časti objektu). Fondy sa tak musia spracovávať po častiach, ktoré si zamestnanci vyhľadajú a odvezú do ŠA v Bratislave. Navyše dokumenty sú v mnohých prípadoch pozväzované v balíkoch, na ktorých chýba označenie. Skutočnosťou je aj fakt, že po spracovaní častí fondov boli neskôr nájdené ďalšie dokumenty, čo podnietilo archivárov k vyhotoveniu doplnkov k inventárom. Aj napriek ťažkým podmienkam pri spracovávaní a inventarizovaní, zamestnanci archívu sprístupnili prvé dva fondy verejnosti. V súčasnej dobe traja archivári sprístupňujú už druhý rok posledný fond Zs KNV II: plénum a radu (Pavel Vimmer), odbor vnútorných vecí (Terézia Mišovičová) a odbor obchodu (Darina Olšovská). Prednášku Bratislava pod kuratelou národného výboru a jeho útvarov v rokoch 1945 – 1968 si pripravili Ján Kúkel a Kristína Sámelová-Tvrdoňová, v ktorej oboznámili so vznikom a históriou Národného výboru v Bratislave ako aj so spôsobom spracovania tohto archívneho fondu, so samotným obsahom, ktorý je svojou informačnou sýtosťou využívaný pri historickom, genealogickom výskume, ale aj na správne účely. Práve z archívnych dokumentov tohto fondu sa dozvedáme o projekte vytvorenia Veľkej Bratislavy pripojením okolitých obcí, o odsune Nemcov, akcii B (B – byty: cieľom akcie bolo vysťahovať z miest nespoľahlivé osoby ako inteligenciu, statkárov, majiteľov a riaditeľov podnikov a získať lukratívne byty pre funkcionárov), konfiškáciách hnuteľného a nehnuteľného majetku a živností, o cirkevnej agende, ale aj o Útvare hlavného architekta Bratislavy a Hlavného likvidátora dočasných a národných správ v Bratislave.

Po prestávke, v druhej časti druhého dňa rokovania, odzneli štyri prednášky zahraničných hostí, ktorí poukázali na vývoj verejnej správy po roku 1945 v ich krajinách. Zdenka Semlič-Rajh z Regionálneho archívu v Maribore predstavila Archívy verejnej správy v Slovinskej republike po roku 1945 s dôrazom na prezentáciu archívnych dokumentov týchto fondov, ich preberanie, usporiadanie a samotný opis. Jiří Smitka zo Štátneho oblastného archívu v Prahe hovoril o verejnej správe po roku 1945 v Českej republike, o vzniku národných výborov, ktoré mali rovnaké postavenie ako na Slovensku. Historické aspekty verejnej a politickej správy mesta Pécs (1944 – 1949) priblížil Andráz Rozs zo Župného archívu Baranya v Maďarsku, kde rovnako ako vo všetkých štátoch východnej Európy oslobodených sovietskou armádou vznikli národné výbory ako mocenské orgány. Maďarské národné výbory mali odlišné postavenie ako národné výbory v iných krajinách. Suverénnu moc a moc ľudu vykonávali prostredníctvom zástupcov jednotlivých demokratických strán a preto pôsobili v krajine len do roku 1950. Po vytvorení systému jednej politickej strany v roku 1950 ich nahradili miestne rady. Poslednou prednášajúcou bola Anna Krzemińska z Farmakologického inštitútu Poľskej akadémie vied vo Varšave, ktorá vo svojom príspevku Verejná správa v Poľsku po roku 1945 (vo svetle archívneho práva) oboznámila prítomných s formovaním archívov a poľského archívnictva po roku 1945, s reformami verejnej správy a s tým súvisiacimi územnými kompetenciami jednotlivých štátnych archívov. Súčasne informovala o vývoji verejnej správy so zameraním sa na vznik a zánik národných výborov v Poľsku. Na záver oboznámila účastníkov konferencie s novým administratívnym členením Poľska z roku 2011. Po skončení odbornej časti si mohli účastníci konferencie v rámci exkurzie prezrieť historické centrum Trnavy – mesta, ktoré získalo výsady slobodného kráľovského mesta od kráľa Belu IV. v roku 1238.

V posledný tretí deň podujatia vystúpil Milan Galanda s príspevkom Obnova obecnej samosprávy v roku 1989. Podrobne rozobral vznik a prijatie nových zákonov, ktorými sa konštituovala obecná samospráva. Najskôr opísal tvorbu zákona č. 369/1990 o obecnom zriadení, ďalej priblížil zákon č. 377/1990 o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a zákon č. 138/1991 o majetku obcí. Na záver sa venoval zákonu č. 349/1991 o voľbách do samosprávnych orgánov obce a zhodnotil súčasnú situáciu. Z praxe vychádzal aj nasledujúci referát našich kolegýň Oľgy Kvasnicovej zo Štátneho archívu v Nitre, pobočka Topoľčany a Veroniky Novákovej zo Štátneho archívu v Bratislave, pobočka Šaľa s názvom Všeobecná štátna správa na úrovni okresu – problematika sceľovania archívnych fondov, v ktorom sa zamerali na dôsledky častých zmien v organizácii štátnej správy po roku 1990. Oľga Kvasnicová vo svojej prezentácii podrobne vykreslila presuny kompetencií zo štátnej správy na samosprávu a tiež z bývalých okresných národných výborov na novovzniknuté okresné a obvodné úrady v roku 1990. Poukázala na vznik špecializovaných úradov a následný presun kompetencií týchto úradov na okresné úrady, ako aj spätne z okresných úradov na špecializované úrady v rokoch 2002 – 2004. So všetkými týmito zmenami vznikajú problémy pri spracovávaní archívnych fondov štátnych inštitúcií a miestnej samosprávy z rokov 1990 – 2004 (uplatňovanie provenienčného princípu), na čo upozornila Veronika Nováková. Hlavnou témou prednášky Marty Kamasovej zo Štátneho archívu v Banskej Bystrici, pobočka Veľký Krtíš boli národné výbory ako orgány miestnej štátnej správy v rokoch 1945 – 1990. Zamerala sa na ich vznik, manipulačné obdobia a praktické skúsenosti so spracovávaním ich archívnych fondov. S posledným obsiahlym referátom Konštituovanie štátnej správy v oblasti pamiatkovej starostlivosti po druhej svetovej vojne na záver podujatia vystúpila Martina Orosová z Pamiatkové úradu SR v Bratislave. Podrobne a komplexne opísala vývoj pamiatkovej starostlivosti na území Slovenska od roku 1945, keď pamiatky spravovalo Povereníctvo školstva a osvety, cez vznik Slovenského pamiatkového ústavu v roku 1951 až po vytvorenie Pamiatkového ústavu Slovenskej republiky ako úradu špecializovanej štátnej správy pre ochranu pamiatok na celom území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1. apríla 2002 (na základe zákona č. 49/2002 o ochrane pamiatkového fondu). Po ukončení odbornej časti, ktorá účastníkom priniesla množstvo nových informácií a určite aj odpovedí na ich otázky, sa konalo Valné zhromaždenie SSA, na ktorom si členovia vypočuli správy o činnosti a hospodárení spoločnosti a súčasne odsúhlasili zmenu jej stanov. Poďakovanie patrilo organizátorom a sponzorom podujatia. Veľkým prínosom pre prácu archivárov bude zborník prednášok, ktoré na XVI. archívnych dňoch v Slovenskej republike odzneli.

Zuzana Kotianová